Záchrana pred pádom
Hovorí sa, že šťastie praje pripraveným. Byť pripravený znamená mať pri sebe istenie, ktoré môžeme použiť v ťažko zdolateľnom teréne.
Dĺžka čítania
3 min.
Jana Balážová
16 Júl 2020
Človek toho dokáže veľmi veľa. Dokáže si splniť to, o čom len sníval vo svojich predstavách. Dokáže si splniť aj to, o čom snívať si ani len netrúfol. Dokáže kráčať po veľmi tenkom ľade. Dokáže čeliť hlbokej kríze a pochybnostiam. Dokáže si siahnuť na dno svojich možností. Dokáže sa z toho dna odraziť a vrátiť sa späť obohatený novou, vlastnou, múdrosťou. Dokáže sám v sebe objaviť nepoznanú silu, odvahu a vytrvalosť.
Toto všetko dokáže človek nájsť, keď cíti silné vnútorné volanie kráčať v dôvere do svojho pravdivejšieho priestoru pre potenciál. A dokáže to vtedy, keď má poruke záchranné lano.
Dôležitosť prípravy
Hovorí sa, že šťastie praje pripraveným. Byť pripravený znamená nekráčať do neznáma len tak na „vlastnú päsť“ s naivnou predstavou, že všetko pôjde ako po masle. Byť pripravený znamená mať pri sebe istenie, ktoré môžeme použiť v ťažko zdolateľnom teréne. Neznamená to, že bez istenia neurobíme ani jeden krok, ale budeme ho mať pri sebe ako náhradný zdroj svojej sily a energie.
Tým záchranným lanom je sieť ľudí, ktorých máme v našej bezprostrednej blízkosti. Sú to ľudia, ktorých si púšťame do nášho života a ktorým venujeme svoj čas, pozornosť a energiu.
Častokrát nevedome podceňujeme vplyv ľudí, s ktorými sa stretávame najčastejšie. Ich dopad na naše konanie či emocionálne rozpoloženie ale vôbec nie je zanedbateľný.
Pred tým, než sa vydáme na odvážnu cestu smerom k naplnenému životu, je dobré sa pozorne pozrieť na kvalitu svojho vlastného lana. Je dosť silné? Dokáže nás zachrániť v momente, keď sa už nebudeme vládať sami držať?
Dokáže ma moje lano zachrániť?
Podstatné je chcieť vidieť pravdu takú, aká je a nič si nenahovárať. V otázkach vlastnej bezpečnosti sa nevypláca prehliadnuť žiaden detail a ani robiť kompromisy. Byť si vedomý toho, koho mám vo svojom blízkom okolí, je základ úprimnosti k sebe samému. Je to podstatný prejav sebaúcty a tiež prejav toho, že sám pre seba som dosť dôležitý.
Opýtajte sa sami seba niekoľko otázok.
Komu z môjho okolia, priateľov, rodiny či známych venujem najviac času a energie?
Pokojne si vypíšte všetky mená na papier. Pomôže vám to byť dôslednejším a konkrétnejším.
Alebo to moje lano tvoria najmä ľudia, ktorí neustále odo mňa niečo potrebujú a vyžadujú si moju pozornosť? Sú to ľudia, ktorí majú vždy pripravenú nejakú drámu, ktorá sa im v živote deje? Dávajú mi priestor prejaviť sa taký, aký skutočne som? Vedia, kto som a čo je pre mňa v živote dôležité? Zaujíma ich to vôbec? Radšej, ako by ma skutočne vypočuli, dávajú mi rady a kritizujú či spochybňujú moje rozhodnutia a plány?
Aké pocity mám po stretnutí? Cítim sa skôr podporený, povzbudený a vnímam, ako sa priestor vo mne rozširuje? Alebo mám v sebe skôr ťaživé pocity, ktoré ma brzdia a berú mi energiu?
Prečo nie je ľahké hovoriť „nie“
Mnohí z nás vyrastali v prostredí, kde bolo to najdôležitejšie byť slušným a poslušným človekom, ktorý by nemal odmietnuť pomoc iným. Možno stále veríme presvedčeniu, že ak by sme pretrhli naše dlhoročné vzťahy, bol by to nehorázny čin hodný odsúdenia.
Koľko však v skutočnosti platíme za udržiavanie takýchto „nebezpečných“ priateľstiev?
Tieto putá majú v mnohých prípadoch privysokú cenu – blokujeme sami seba v tom, aby sme nechali náš potenciál rásť vo výživnom a podporujúcom prostredí.
Za náš neúspech nie sú zodpovední iní
Ľudia, s ktorými sa dobrovoľne stretávame, nemajú tú moc zabrániť nám v úspechu. Nie sú ani dôvodom, prečo sa v živote cítime nešťastne, frustrovane či zaseknuto.
To, že o svojich schopnostiach a sile pochybujeme, je našou vlastnou záležitosťou. Ľudia, ktorých máme pri sebe, však vedia tieto pochybnosti uviesť do pohybu.
***
Prečo si teda radšej nevytvoriť takú záchrannú sieť ľudí, ktorí vedia uviesť do pohybu náš talent, tvorivosť či dôveru v seba? Náš život tak môže byť oveľa radostnejší a chvíle, počas ktorých si siahame na svoje vlastné dno, môžu trvať oveľa kratšie.
