Sedem darov roka 2020
Málokedy bývam vo svojich blogoch osobná. Tentokrát však cítim pohnútku urobiť výnimku. Cez svoj príbeh chcem upriamiť pohľad na tie dary
Dĺžka čítania
5 min.
Jana Balážová
29 Dec 2020
Občas sa stane, že na nás doľahnú pocity krivdy, nešťastia, životnej porážky. Niekedy sa o to pričinia vonkajšie okolnosti a niekedy nás k tomu dovedú naše vlastné presvedčenia. Vďaka nim môžeme zaručene prežívať tieto ťaživé pocity „malosti“ stále dookola.
Rok 2020 bol veľmi špeciálny. Postaral sa o to, najlepšie, ako vedel, aby sa s pocitmi nedostatku, strachu a zlyhania stretlo tvárou v tvár čo najviac ľudí. Prečo? Lebo tento rok bol našim múdrym učiteľom, nositeľom zmeny, spojencom našej sily, odvahy a tvorivosti. V každom individuálnom príbehu bol veľmi precízny a puntičkársky vyberal také spôsoby a formy svojho „učenia“, aby dosiahol svoj zámer.
Môj učiteľ 2020
Málokedy bývam vo svojich blogoch osobná. Tentokrát však cítim pohnútku urobiť výnimku. Nie preto, že by som potrebovala na seba pútať pozornosť. Skôr preto, že cez svoj príbeh by som rada upriamila pohľad na tie dary, ktoré pre nás so sebou vždy nesú „ťažšie“ skúšky života.
***
V mojom prípade začal rok 2020 tichom pred búrkou. Mala som, napriek môjmu slobodnému a zároveň neistému spôsobu života, svoje istoty a svoj komfort. Mala som svoje plány, túžby, vízie a tiež silný vnem prichádzajúcich ešte väčších možností, pocitu slobody a dobrodružstva.
Pre mňa typický, tak trochu naivný detský pohľad na život, ktorý určite plynie z dátumu môjho narodenia (narodila som sa na Deň detí), čoskoro narazil na drsnú realitu. Začala som sa báť o to, ako a či toto obdobie prežijem. Bála som sa, že už nemám žiadnu mentálnu kapacitu vymyslieť také riešenie, ktoré by bolo prínosné a zároveň aj v súlade s mojimi hodnotami.
1. dar – kríza
Zrazu sa z môjho života začali vytrácať vzdušná ľahkosť i hravosť. Presne tie kvality, čo ma odjakživa oddane sprevádzali. Bez nich som sa postupne prestala cítiť sama sebou. Začala som o svojich schopnostiach a kvalitách pochybovať. Stratila som dôveru v život. Začala som strácať. Nie len ekonomicky, ale aj citovo. Cítila som sa sama. Cítila som sa sama pred sebou zahanbená. Cítila som sa príliš pyšná na to, aby som požiadala o pomoc. Nedokázala som uniesť svoj vnútorný obraz seba samej ako slabého a neschopného človeka.
Napriek všetkým poznatkom a vedomostiam, ktoré som mala, stiahlo ma to dolu. Bahno silných ťaživých emócií ma valcovalo, obaľovalo a sťahovalo na kolená, na moje vlastné dno.
Tichá hlboká múdrosť mi neustále našepkávala, že je všetko v poriadku, že je to len krátky časový úsek. Šepkala, že naozaj môžem zostať pokojná. Nedokázala som ju však počúvať a brať vážne. Strach a bolesť boli oveľa hlučnejšie. Zvierali v kŕči celé moje telo, celú moju myseľ, akoby ma ten kŕč mal ušetriť od ešte väčšej bolesti z môjho nezvratného pádu do prázdnoty.
2. dar – prázdnota
Pádom do prázdnoty sa vždy otvára nový priestor. Je to priestor, ktorý nás k sebe nepustí inak ako úplne „nahých“. Preto je to tak bolestivý proces.
Odlepiť zo seba všetko, čo som sa o sebe naučila myslieť si, bolelo. Spochybniť všetky, mnou vytvorené definície o tom, kto som, bolelo. Poprieť všetko, čo mi dávalo moju hodnotu, bolelo. Zbaviť sa všetkého, čo som od seba a od sveta očakávala, bolelo. To všetko som ale bola nútená pred bránou prázdnoty zahodiť. V prvých momentoch tento pocit chutil, akoby som sa úplne vzdala a rezignovala. Na slasť prázdnoty som si musela ešte chvíľku počkať.
3. dar – životaschopnosť
V prázdnote končia všetky dojmy i presvedčenia o tom, aká je realita tam vonku. Utícha bežné myslenie, utíchajú aj emócie, na základe ktorých siahame po bežných reakciách, prejavoch a činoch voči vonkajšiemu svetu.
V tomto priestore, kde už nebolo nič definované a kde sa nič odo mňa neočakávalo, sa mohla potichu a odhodlane zodvihnúť moja skutočná tvorivá sila. Nebola to sila, ktorú prebudila moja myseľ. Nebola to ani sila, ktorú by prebudilo moje zúfalstvo. Bola to sila, ktorú som svojim vnútorným pohľadom vnímala ako žiarivé posvätné semienko, ktoré si, bez ohľadu na moje prežívanie, žilo vlastným životom. Svojou vnímavou pozornosťou som sa mu stále viac približovala a cítila som, ako sa mi zrazu vracia chuť a radosť zo života.
To všetko bolo krehké ako bytosť novorodeniatka. A o to väčšiu potrebu starostlivosti a dôležitosti som voči sebe pociťovala. Toto semienko radosti sa pre mňa stalo impulzom a navigáciou pre čokoľvek, čomu som sa rozhodla venovať svoju energiu a čas.
4. dar – kreativita
Hoci mi prázdnota odovzdala veľmi cenný dar – dar životaschopnej tvorivej sily, neznamenalo to, že sa z môjho života vytratili nepríjemné emócie, zranenia na duši, bôle a strachy. To všetko vo mne stále žilo. Vďaka znovuobjavenej schopnosti tvorenia som ich ale dokázala oddeľovať od svojho prežívania. Nie ich potláčať. Nie sa pred nimi schovávať. Nie samu seba klamať, že s nepríjemnými pocitmi nemám nič spoločné. Ani hrať pred inými divadlo, že mňa sa netýkajú. Práve naopak.
Stali sa mojou múzou. Naučila som sa prijať ich pozvanie ponoriť sa do nich hlbšie, vypočuť ich a na chvíľu sa nimi skutočne stať. Vložila som ich do slov, do básní, do maľby, do tanca, do práce, do varenia, do chôdze, do cvičenia, do behu. Spoznala som, akú moc majú v sebe. Ako ma celú dokážu rozhýbať a doviesť až na miesta, o akých sa mi pred tým ani nesnívalo.
Vďaka tomu sa z netvorov tejto tiaže stali umelecké diela, ktoré mi rozprávajú príbehy a oživujú moje neznáme vnútorné časti, aby som sa mohla ešte lepšie spoznať a dotknúť sa tak seba.
5. dar – vnútorná opora
Keď niečo vnímame ako posvätné a vzácne, stane sa to pre nás dôležitým. Ak je pre nás niečo dôležité, chceme urobiť všetko pre to, aby sme to vyživovali, podporovali a rozvíjali. Keď dostaneme od života niečo takto zmysluplné, sami sa postupne stávame tou výživou a podporou.
Počas roka sa tak vo mne prebúdzali a rástli moja vnútorná sila, odhodlanie a disciplína. Vďaka nim sa stávam sama pre seba tou najdôležitejšou a najvnímavejšou oporou v akejkoľvek situácii či výzve. Vďaka týmto svojim kvalitám sa cítim v bezpečí. Vďaka nim som sama pre seba schopná zabezpečiť všetko potrebné na to, aby som mohla žiť svojou spontánnosťou, pokojom, dôverou, kreativitou, súcitom a schopnosťou zhmotňovať svoje inšpirácie.
6. dar – skromnosť
Slovo obmedzenie bolo asi najčastejším slovom roka 2020. Pre človeka ako ja, ktorý nadovšetko miluje a potrebuje slobodu, rozlet a pocit nekonečných možností bez akýchkoľvek limitov, by to mohlo znieť ako trest. Paradoxne, v obmedzení som našla ešte väčšiu slobodu. Uvedomila som si, že nie som konzumný človek a mnohé som potrebovala len zo zvyku či z rozmaru.
Keď som zrazu niečo nemohla mať alebo som si to už nemohla finančne dovoliť, zistila som, že bez toho zapájam do života oveľa viac svojich schopností, objavených talentov, zručností. Stávala som sa oveľa bohatšou. Obmedzenie bolo v mojom prípade účinným a skutočným liekom na mnoho mojich, dovtedy, neuvedomených závislostí a nesprávne nastavených hodnôt, ktoré som pripisovala, napríklad, hmotným darom.
7. dar – uznanie
Cez hlboké a cenné lekcie roka 2020 som sa stala iným človekom. Keď som spoznala, v čom je moja skutočná hodnota a podstata, keď som zjemnila svoj vnútorný prístup a zaobchádzanie sama so sebou, keď som začala považovať svoje vnútorné túžby a priania za dôležité, mohla som spoznávať aj hodnotu všetkého, čo sa ku mne dostávalo. Zrazu som uvidela, aké rôzne podoby môže mať starostlivosť, záujem, podpora. Naučila som sa čítať prejavy lásky, a tak som zistila, koľko jej tu je, nie len pre mňa, ale pre každého. Naučila som sa tiež uvidieť v útrapách roka 2020 majstrovského a láskavého učiteľa sily, slobody a radosti.
Do roka 2021 vám všetkým želám dôveru v každý krok, ku ktorému ste prirodzene vedení. Prajem vám ochotu nechať sa životom prekvapovať a tiež chuť oživiť v sebe svoju citlivosť a vnímavosť, aby ste dokázali byť neustále fascinovaní pestrosťou podôb ľudskosti.